AKO STRANY VYBERAJÚ KANDIDÁTOV

Vo voľbách je možnosť krúžkovať konkrétnych kandidátov. Až na pár výnimiek, väčšinu z nich voliči nepoznajú. Preto najskôr zakrúžkujú tých, čo poznajú, ale zvyšné krúžky nenechajú prepadnúť. Použijú ich tak, že zakrúžkujú tých, ktorí majú pri svojom mene uvedenú “správnu“ stranu alebo koalíciu. Tu začína "kameň úrazu". Keby strana SMER-SD, alebo kedysi SDKÚ-DS či HZDS-ĽS dali na kandidátnu listinu meno cvičeného šimpanza, tak tento šimpanz by bol zvolený za poslanca. Strany to veľmi dobre vedia a preto sa na kandidátnu listinu snažia naozaj dávať ľudí, ktorí sú vycvičení v lojálnosti a poslušnosti. Rovnako títo kandidáti vedia, že bez značky danej strany by sa poslancami nikdy nestali.

VÄČŠINA POSLANCOV VĎAČÍ ZA SVOJE ZVOLENIE STRANE A NIE VOLIČOM

To je hlavný dôvod, prečo poslanci uprednostňujú záujmy strany pred záujmami občanov. Strany si v rámci koaličných dohôd vyrokujú trafiky (ministerstvá, úrady, podniky a podobne). Poslušným, verným a oddaným členom “vybavia“ nejaké to teplé miestečko na pozícii vedúceho, riaditeľa alebo člena predstavenstva či dozornej rady. Keď je treba, tak sa niečo nájde aj pre rodinných príslušníkov. Tým vzniká aj silná ekonomická závislosť a ešte viac sa prehlbuje slepá oddanosť člena voči strane. Poslanec sa tak de facto stáva zamestnancom strany, plateným z našich spoločných peňazí. Nie je platený za výkon alebo schopnosti. Je platený za poslušnosť. Takýto poslanec sa potom príliš nepýta, prečo má za niečo zahlasovať. Bez váhania zahlasuje. A keď nie je opätovne zvolený, alebo ho nebodaj museli odvolať, tak sa o neho strana ako o svojho verného zamestnanca, postará.

STRANY NECHCÚ EFEKTÍVNE HOSPODÁRENIE S VEREJNÝMI PENIAZMI

Cieľom väčšiny politických strán je získanie moci na presadzovanie svojich cieľov. Za týmto účelom strana potrebuje peniaze, ktoré používa na fungovanie strany, volebné kampane, ... - skrátka na budovanie značky, ktorej budú voliči veriť a najmä, ktorú budú voliť. Nejedná sa pritom o malé sumy. Tie, ktoré oficiálne priznávajú, sú len zlomkom skutočných nákladov. Príspevok zo štátu na všetko nestačí a nové a malé strany nedostávajú ani ten. Preto je potrebné zháňať peniaze "vlastnou hlavou", čo znamená nájsť "sponzorov". Väčšina sponzorov sú podnikatelia, ktorí spravidla nie sú charitatívnymi organizáciami. Svoje “invesítcie“ do strany chcú dostať späť, samozrejme aj s úrokom, ktorý zodpovedá veľkosti rizika. Za týmto účelom majú strany svojich dvorných dodávateľov. Prostredníctvom nich splácajú investície, či už cez predaj emisných kvót, nástenkové tendre, platinové sitká alebo cez opravy havarijných stavov. A ako to už v dnešnom svete chodí, peňazí nikdy nie je dosť. Ľahko sa však požičiava, keď na splácanie sa používajú verejné peniaze. Preto transparentnosť a efektívne nakladanie s majektom mesta/štátu ostávajú iba ako slová na papieri. Pri takomto systéme nie je snahou strán tomu zabrániť, ale zabrániť tomu, aby to bolo tak moc vidieť.

Váha strany pri rozhodovaní o verejných prostriedkoch závisí od počtu jej kandidátov premenených na poslancov. Preto sa strany spájajú do koalícií, aby si zabezpečili lepší výsledok. Väčšie strany majú samozrejme viac kandidátov a známejšie mená, keďže sa pravidelne opakujú. To im, v spojitosti s návykmi voličov, zabezpečuje väčšiu pravdepodobnosť zvolenia. V koalíciách strany nemajú vplyv na nominantov iných strán, a preto sa pod jednou značku vytvorí rôznorodá zmeska dobrých aj zlých kandidátov. V takto zostavenom balíku je tých zlých vždy dosť, niekedy dokonca väčšina. V dobrej viere voliť svoju stranu občania zabezpečujú fungovanie tohto mechanizmu, na konci ktorého sú všetci spokojní, okrem občanov.

JE POTREBNÉ ZMENIŤ ZVYKY A NEVOLIŤ ZNAČKU, ZNAČKA V TOMTO PRÍPADE NIE JE ZÁRUKOU KVALITY

Ak nie ste spokojní so systémom, aký na Slovensku funguje, zmenu môžete začať od seba. Okrem vlastnej účasti je dôležité presvedčiť aj svoje okolie. Neúčasť vo voľbách zvyšuje význam verných voličov, ktorí častokrát stačia na rozhodnutie výsledkov. Nie všetci kandidáti politických strán a koalícií patria do jedného vreca. Pri ich výbere, obzvlášť v koalíciách, je však potrebná maximálna obozretnosť. Viacerí kandidujú opakovane a preto najlepším identifikačným znakom sú hlasovania. Ak si pozriete hlasovania v dôležitých bodoch ako Palác motešickýchhotel HiltonKráľová hora, alebo pozemky Technopol sami zistíte, koho voliť a koho nie. Ďalším dôležitým znakom je trvalý pobyt. V tomto zozname kandidátov sa dozviete, kto kde oficiálne býva. Nie je ťažké si overiť, či tam daný kandidát naozaj býva, alebo má na danej adrese iba účelovo nahlásený trvalý pobyt (pomôže aj obchodný register). Vyhnete sa tak tomu, že si za svoj obvod zvolíte kandidáta, ktorý tam ani nebýva, alebo si iba formálne zmenil trvalý pobyt za účelom volieb.

Vašim záujmom o kandidátov a ich hlasovania dáte stranám najavo, že účelové koalície podporovať nebudete. Ak chcete donútiť strany, aby sa tento systém zmenil, krúžkujte len tých, ktorých naozaj poznáte a nezávislých. Samozrejme, aj medzi nimi sú takí, ktorí sa ako nezávislí iba tvária, ale sú podstatne menším problémom ako tí stranícki. Tak isto dáte najavo kandidátom, že Váš hlas získajú len svojou zodpovednou prácou, nie za značku pri svojom mene. Narušíte tým puto poslušnosti, čo je prvý krok k tomu, aby sa niečo na Slovensku zmenilo.

 

Článok je stiahnutý z: https://janohrcka.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=340815&bk=59050