Šialená výstavba satelitných sídlisk v okolí Bratislavy - jedine ľudia to zastavia.

09.10.2013 00:51

V marci 2013 sme spoločne so Slávom Vokounom mailovali a telefonovali do relácie RTVS

Nočná pyramída. Hosťom v tejto časti relácie bola urbanistka a dekanka Fakulty architektúry

Slovenskej technickej univerzity v Bratislave doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD.

 

Slávo  Vokoun  (mail):  Čo  hovoríte  na  súčasnú  výstavbu  sídlisk,  na  masívu  výstavbu

satelitných sídlisk pri obciach ako je Bernolákovo alebo ako sú ostatné dedinky na okolí, kde

je malý počet obyvateľov, možno 5000 obyvateľov a pribudne ďalších 25000 ?

 

doc.  Vitková:  Je  to  nešťastie.  Dovolím  si  to  takto  veľmi  jasne  pomenovať.  Je  to  na  jednej

strane taký všeobecný búm, ktorý sa už v podstate v  západnej Európe prejavoval dlhšiu dobu,

ale  malo  by  sa  k tomuto  rozvoju  pristupovať  veľmi  opatrne.  Optimálny  rozvoj  je  skôr  ten,

ktorý  sa  obracia  do  vnútra  mesta  (obce)    a využíva  existujúce  voľné  plochy,  nezastavané,

resp.  čo  je  ešte  optimálnejšie,  že  využíva  územia,  ktoré  prestali  slúžiť  svojmu  účelu,

povedzme bývalé priemyselné areály alebo nejaké iné časti.

 

Slávo  Vokoun  (mail):  Stavať  sa  má  aj  v okolí  diaľnice,  čo  nie  je  prípustné.  Každý  pritom

hovorí, že rešpektuje udržateľný rozvoj a kvalitu života.

 

doc.  Vitková:  No,  to  práve  s tou  udržateľnosťou  –  táto  forma  rozvoja  mesta  alebo  územia

nemá  nič  spoločné  s udržateľnosťou.  Veď  práve  tá  udržateľnosť  je  v úspore  plôch

a minimalizácii záberu poľnohospodárskej pôdy a vo veľmi šetrnom prístupe k jej zastavaniu.

Rovnako vôbec nie je ekologická a udržateľná forma dopravy, ktorá vlastne súvisí s takýmto

extenzívnym  rozvojom a je založená predovšetkým na individuálnej automobilovej doprave.

A práve  táto  forma  rozvoja  príliš  neumožňuje,  dokonca  aj  keby  sme  veľmi  chceli,  nejaký

rozvoj hromadnej dopravy, lebo tu to využitie je tak extenzívne, že táto hromadná doprava nie

je veľmi efektívna.

 

Slávo  Vokoun  (mail):  A tieto  projekty  pripravujú  urbanisti,  často  absolventi  Fakulty

architektúry  STU  v Bratislave.  Odborná  verejnosť  k takémuto  urbanizmu  mlčí.  V minulosti

som poprosil niektorých pracovníkov Ústavu urbanizmu a územného plánovania o reakciu na

takýto vývoj ale nikto nereagoval.

 

doc.  Vitková:  Ja  teda  skôr  vnímam  tieto  projekty  ako  tlak  developerov.  Čiže  tu  je  nejaký

vklad urbanistov minimálny. Ja sa pohybujem v komunite urbanistov a práve s týmto trendom

zápasíme a kritizujeme ho a sme zásadne proti takejto živelnej forme rozvoja miest.

 

Moderátorka relácie: Kritizujete to a padá to na úrodnú pôdu?

 

doc. Vitková: Veľmi sa to nedarí.

 

Moderátorka: Čo myslíte, prečo? Developeri majú lepšie lakte?

 

doc. Vitková: Chýba práve uvedomenie si akéhosi obmedzenia zdrojov a aj vzťahu k nášmu

prostrediu.  Je  to  možno  spôsobené  aj  tou  túžbou  ľudí  bývať.  Najprv  je  to  taká  ideálna

predstava – že bývať na vidieku, byť v kontakte s prírodou a nakoniec aj samotný tento mail

od  pána  Vokouna  to  potiera,  že  tá  kvalita  života  a prostredia  sa  takouto  formou  výstavby

degraduje.

 

Slávo  Vokoun  (mail):  Kto  stráži  odbornosť  a etiku  v projektoch  developerov  z komunity

urbanistov na Slovensku?

 

doc.  Vitková:  Je  to  predovšetkým  Komora  architektov  Slovenska.  –  Slovenská  komora

architektov.  Táto  má  vo  svojej  náplni  etiku,  existuje  etický  výbor,  ktorý  sa  zaoberá

problémami alebo prekročením istých etických hraníc. Ja by som predsa len k tomu stráženiu

územného  rozvoja  alebo  k transformácii  územia    dodala,  že  tento  rozvoj  územia  majú

strážiť  alebo  lepšie  povedané  regulovať  územné  plány.  Tu  ja  vidím  dosť  veľký  problém,

že  tieto  územné  plány  sú  spracované  na  úrovni  mesta  (obce)  ako  celku    a skôr  regulujú

jednotlivé územia z hľadiska funkčného využitia, resp. istej miery intenzity využitia územia,

ale  nedokážu  postihnúť  z väčšej  miery  optimálne  fungovanie  mikroprostredia,  alebo  toho

prostredia, v ktorom sa človek pohybuje a ktoré vníma. Tu ja vidím veľký deficit a dovolím si

tvrdiť, že veľa  problémov vychádza práva z tohto aspektu.

 

Rišo  Červienka  (telefonát):  Dobrý  večer,  volám  sa  Richard  Červienka,  som  z Bernolákova

a chcel  by  som   pani  docentke  položiť  otázku.  Pred  chvíľou  ste  sa  bavili  ohľadne  výstavby

satelitov  v okolí  Bratislavy.  Chcel  by  som  sa  pani  docentky  opýtať,  ktorý  satelit  v okolí

Bratislavy  považuje  za  vydarený,  lebo,  povedzme  si  na  rovinu,  ide  v prvom  rade  o moc

peňazí. Nechcem to tu  viac  rozvádzať,  proste istá  situácia  nastala aj  v Bernolákove a ide  sa

stavať.  Keď  sa  už teda musí  stavať,  že je takýto trend,  že  developeri majú túto moc,  ktorý

z týchto satelitov považujete za vydarený , ktorý najviac zohľadňuje urbanistické požiadavky,

ktorý ľuďom poskytuje aj verejný priestor  kde nie je len tá masívna výstavba domu na dome.

 

doc. Vitková: Nemám takýto satelit, ktorý by som považovala za vydarený, poviem pravdu.

Nie je to  optimálny  rozvoj a žiadny  satelit  na  okolí  nemá, aspoň  o ňom  neviem, že  by mal,

všetky atribúty komplexného obytného prostredia.

 

Moderátorka  doplnila:  Poslucháč  mal  asi  na  mysli,  aby  to  bolo  naozaj  bývanie  pre  ľudí

so  všetkým  čo  k tomu  patrí.  Aj  s nejakým  parkom,  aj  s nejakým  športoviskom  aj  možno

s nejakými  obchodnými  centrami,  so  všetkým,  aby  to  naozaj  bolo  miesto,  kde  sa  dá  žiť.

Miesto na plnohodnotný život. No ale to je škoda, že to takto je, že si to uvedomujete. S tým

naozaj treba niečo robiť.

 

Toľko prepis komunikácie s doc.Vitkovou ohľadom nerozumnej až šialenej výstavby

satelitných sídlisk, ktorá postihuje náš región.

A riešenie?

Tak ako to celé spackali ľudia to môžu celé zastaviť jedine ľudia.

Zdraví Vás

Richard Červienka