Prečítajte si: NEZODPOVEDNOSŤ VEREJNÝCH ČINITEĽOV.

31.08.2011 08:08

Nezodpovednosť verejných činiteľov

Máte pocit, že na Slovensku nie je dostatočne vyvodzovaná zodpovednosť za nezákonný výkon právomoci verejnými činiteľmi? Rovnaký názor má 80 % Slovákov a potvrdzuje to aj najnovšia analýza VIA IURIS. Ak úradník rozhoduje nezákonne, nevykonáva svoju službu nestranne, prijíma dary, zneužíva informácie, či svojim konaním spôsobí škody, sankcie buď neexistujú alebo nie sú dostatočne uplatňované. Analýza VIA IURIS rozoberá situáciu na Slovensku a porovnáva ju s právnou úpravou a praxou v zahraničí. Odporúčania na zlepšenie VIA IURIS adresuje predstaviteľom vlády a poslancom parlamentu.

Mnohí už zažili bezmocnosť pri nezodpovednom či dokonca nezákonnom konaní úradníkov: Starosta Brunoviec, ktorého preslávilo opakované porušovanie zákonov, bol až po 20 rokoch napokon súdom uznaný za vinného z prečinu falšovania verejnej listiny. Prípady, keď úradník vedome vydal nezákonné rozhodnutie, keď starosta nezvolával obecné zastupiteľstvo, úradník odmietal preberať poštu od konkrétnych občanov alebo zmaril exekúciu, ostali nepotrestané.

Analýza VIA IURIS sa venuje okruhu verejných činiteľov, s ktorými prichádzajú občania najviac do styku. Zameriava sa na úradníkov a predstaviteľov verejnej správy - štátnych zamestnancov, zamestnancov štátnych orgánov, predstaviteľov a zamestnancov územnej samosprávy. Analýza sa priamo nevenuje korupcii, ale porušeniam zákonov, ktoré môžu viesť k závažným škodám alebo porušeniu práv občanov.

Z analýzy právnej úpravy a praxe v Nemecku, Rakúsku a USA vyplýva, že systém zodpovednosti verejných činiteľov je vybudovaný na disciplinárnej zodpovednosti, trestnej zodpovednosti a zodpovednosti za škodu. Disciplinárna zodpovednosť je pritom kľúčovým nástrojom na prevenciu a sankcionovanie porušovania povinností. V zahraničí sa dôraz ďalej kladie na evidenciu majetkových priznaní a deklarovanie konfliktu záujmov, ktoré sú doplnené ochranou oznamovateľov nezákonného konania (whistleblowerov) a prístupom k informáciám.

Na Slovensku disciplinárna zodpovednosť uvedených verejných činiteľov neexistuje, trestná zodpovednosť je podľa štatistík vyvodzovaná minimálne a úspešnosť uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je 1,7%. Slovenskí úradníci majú dlhý zoznam povinností a obmedzení, avšak po úpravách v roku 2006 im za ich porušenie nehrozí žiaden disciplinárny postih. Bola totiž zo zákona vypustená skutková podstata disciplinárneho deliktu a tiež sankcie za porušenie povinností úradníka. „Z analýzy vyplýva, že to čo sú v porovnávaných krajinách piliere zodpovednosti na Slovensku buď neexistuje alebo nie je efektívne“, konštatovala hlavná autorka analýzy, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS, Zuzana Čaputová.

VIA IURIS bude výsledky analýzy adresovať predstaviteľom vlády a parlamentu. Bude sa pri tom odvolávať aj na vyjadrenia premiérky Radičovej, ktorá k tejto téme uviedla: "Nie je možné, aby sme vymáhali právo len vo vzťahu štát-občan, ako to máme dnes v legislatíve a z hľadiska zodpovednosti nám absentuje vzťah štát vs. verejný činiteľ." (zdroj: aktuálne.sk 21.1.2011). Medializovaný návrh novely poslanca Procházku o zavedení hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu je v zhode s odporúčaniami analýzy.

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý pre VIA IURIS vykonala agentúra Focus, viac ako 80% respondentov nepovažuje za dostatočné vyvodzovanie zodpovednosti voči verejným činiteľom za nezákonný výkon ich právomocí. Viac ako polovica opýtaných si myslí, že verejní činitelia nikdy nenahrádzajú škodu spôsobenú svojim nezákonným konaním a 32% si myslí, že ju nahrádzajú málokedy.

Analýza VIA IURIS  „Zodpovednosť verejných činiteľov. Právna úprava a aplikačná prax disciplinárnej, trestnej zodpovednosti a zodpovednosti za škodu.“

(Z analýzy vyberáme súhrn zistení a odporúčaní, podrobnejšie nájdete tieto informácie rozpracované v analýze)

Disciplinárna zodpovednosť:

V Slovenskej republike disciplinárna zodpovednosť pracovníkov a funkcionárov verejnej správy neexistuje. Zároveň bol zrušený Úrad pre štátnu službu. Právna úprava obsahuje len zoznam povinností, avšak bez následkov za ich porušenie.

Navrhujeme:

Znovu zaviesť disciplinárnu zodpovednosť zamestnancov verejnej správy. Konkrétne by malo dôjsť k opätovnému zavedeniu skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia a zavedeniu sankcií za porušenie povinností. V nadväznosti na uvedené by mali byť upravené procesné pravidlá pre zisťovanie a rozhodovanie o disciplinárnom previnení. Za dôležité považujeme aj vybudovanie inštitucionálneho zabezpečenia prevencie a vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti, či už v podobe osobitného orgánu alebo doplnením existujúcich inštitúcii. Dôraz by mal byť kladený na prevenciu disciplinárnych previnení prostredníctvom vzdelávania a prípadne predbežných stanovísk k zamýšľaným konaniam, ktoré sa môžu dostať do rozporu s povinnosťami verejného činiteľa.

Trestnoprávna zodpovednosť:

Uplatňovanie trestnej zodpovednosti verejných činiteľov (najmä skutkové podstaty trestných činov verejných činiteľov podľa ôsmej hlavy, druhého oddielu Trestného zákona), ktoré vyplýva zo štatistík Generálnej prokuratúry SR, považujeme za nedostatočné.

Navrhujeme:

  • Opätovne zaviesť skutkovú podstatu, ktorá by umožňovala trestne postihnúť verejného činiteľa, ktorý by úmyselne porušil alebo nesplnil dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo svojej funkcie - nemuselo by teda ísť o výkon právomoci - a spôsobil tak väčšiu škodu na majetku.
  • Inou možnosťou sledujúcou zhodný cieľ, by bolo zavedenie osobitného kvalifikačného znaku pri tých skutkových podstatách, ktorých sa dopúšťajú verejní činitelia pri výkone svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo svojej funkcie a nie sú kvalifikované ako zneužívanie právomocí verejného činiteľa. Tento osobitný kvalifikačný znak by predpokladal vyššiu trestnú sadzbu, ak by sa niektorých trestných činov (napríklad sprenevery, krádeže, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku) dopustil verejný činiteľ.
  • Odstrániť formalistický prístup pri vyšetrovaní trestných činov verejných činiteľov. Ukladanie vyšších trestov, prípadne trestov odňatia slobody tam, kde to zákon a okolnosti prípadu dovoľujú, by mohlo prispieť prevencii. Uvedené platí aj pri skutkovej podstate Marenie dôležitej úlohy verejným činiteľom.

Zodpovednosť za škodu:

Vzhľadom na neúplnosť evidencie Ministerstva financií SR sa miera uspokojených nárokov na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci podľa nej nedá vyhodnotiť. Podľa našich zistení len 1,7% žiadateľov (fyzických a právnických osôb) je úspešných pri uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom pri výkone verejnej moci. Vo finančnom vyjadrení bolo uhradených 194 032,66 € (t.j. 5 845 398 Sk), pričom celková suma uplatnených nárokov predstavuje desiatky miliárd eur. Následné uplatnenie náhrady škody voči verejnému činiteľovi, ktorý ju spôsobil sa realizuje minimálne, hoci zákon o zodpovednosti za škodu predpokladá povinný regres voči zodpovednému zamestnancovi. Podobne je to pri uplatňovaní zodpovednosti mimo rámca uvedeného zákona.

Navrhujeme:

  • Dôvody nízkej úspešnosti uplatnenia náhrady škody spôsobenej orgánmi pri výkone verejnej moci nie je možné zistiť. Následné neuplatnenie náhrady škody voči zodpovednému zamestnancovi považujeme za aplikačný, nie za legislatívny problém. Predstaviteľ zamestnávateľa, ktorý regresne neuplatní náhradu škody u zodpovedného zamestnanca by mal byť disciplinárne zodpovedný.
  • Zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov za škodu spôsobenú štátu pri výkone verejnej moci. Uvedená zodpovednosť by teda nebola viazaná na poškodenú tretiu osobu a uplatnenie jej nároku. Verejný činiteľ by mal byť zodpovedný za porušenie povinnosti pristupovať k verejným zdrojom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára.
  • Doplniť Ústrednú evidenciu o zákonom predpokladanú náležitosť, t.j. o informáciu o „spôsobe a rozsahu uspokojenia nároku na náhradu škody“.

Pre viac informácií, prosím kontaktujte:

Zuzana Čaputová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS, 0905 11 11 31, caputova@caputova.sk