Anton Bernolák

03.10.2012 22:45

Dnes si pripomíname 250. výročie narodenia Antona Bernoláka.
Anton Bernolák (* 3. október 1762, Slanica – † 15. január 1813, Nové Zámky) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu.


Narodil sa ako druhé dieťa v rodine šľachtica Juraja Bernoláka a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na Orave. Študoval v rokoch 1774-1778 na Gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na Univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplánka v Čeklísi (dnes Bernolákovo) 1787 - 1791. Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II. Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska používalo živú reč v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa formovalo na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku.
 
 
 
Presne pred 250 rokmi sa narodil jazykovedec Anton Bernolák. Tento deň pripomína aj Google, ktorý pri tejto príležitosti vytvoril špeciálny Doodle, graficky zmenené logo Google.
Foto: Google



Google si 3. októbra, prostredníctvom originálneho Doodle pripomína 250. výročie narodenia Antona Bernoláka, jazykovedca a prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny. Anton Bernolák zaviedol fonetický pravopis – píš, ako počuješ.

Bernolákovčina, ktorá vychádzala z trnavského dialektu sa nakoniec nestala celonárodným spisovným jazykom. Ten uviedli do života až o polstoročie neskôr štúrovci. Jeho najväčšími dielami sú Grammatica slavica (Slovenská gramatika, 1790) a tiež monumentálne dielo Slowár Slovenskí- Laťinsko- Ňemecko- Uherskí, ktoré bolo vydané až 12 rokov po jeho smrti na viac ako 5 tisíc stránkach. Obe publikácie je možné si prezrieť cez službu Knihy Google (Google Books).

Graficky upravené logo Google oslavujúce výročie narodenia Antona Bernoláka bude možné vidieť na slovenskej doméne Vyhľadávača Google www.google.sk po celý deň.
 

Anton Bernolák v Bernolákove

 

 
V období hľadania identity malých národov prichádza do Čeklísa po skončení štúdia teológie mladý katolícky kňaz Anton Bernolák. Táto ponuka ho veľmi potešila, pretože dedina ležala blízko Bratislavy a nebolo z nej ďaleko ani do Trnavy. Boli to dve významné centrá, ktoré potreboval pre svoju jazykovú tvorbu. Už sem priniesol výtlačky prvého diela Kriticko - filologickej rozpravy o slovanských písmenách. Rok 1787 vošiel do dejín ako dátum kodifikovania - uzákonenia slovenčiny. Hoci na našej fare pôsobil iba krátko (1787-1791), môžeme byť na toto obdobie hrdí. V radoch mladej slovenskej inteligencie bol veľmi známy, pokračoval v práci na povznesení slovenského jazyka a naďalej aj ako vysvätený kňaz vydáva Oravský obzor.

V Čeklísi sa staral o duševné spasenie obce i o povznesenie a záchranu celého národa. Kronika obce hodnotí jeho pôsobenie takto: "Chrám čeklísky, vedľa fara a celá obec chovajú pamätnú stopu jeho požehnaného života. Svojím dielom a pôsobením stojí na poprednom mieste v slovenských duchovných a národných dejinách." Hodnotenie v podobnom duchu zanechal o ňom i predstaviteľ neskoršej štúrovskej školy Jozef Miloslav Hurban:

Povstal v útlom veku mládenec slovenský, ktorého duch smelo letel nad zaprášené cesty zastaraného zvyku a ktorý povedal prvý zreteľným slovom:

"Slováci píšte po slovensky"

Bernolák v roku 1790 dokončil a vydáva v poradí už tretie dielo - Slovenská gramatika, ktorým obohacuje sústavu slovenskej reči. Vypĺňa dejiny kultúry a buditeľstva, tým začína hnutie, ktorého dedičstvom je dnešné národné povedomie: "Je milá naša reč slovenská."

Tu v malej, skromnej izbičke tvoril najväčšie dielo svoje i národné. Po štyroch rokoch z Čeklísa odchádza. Jeho pôsobenie a veľkosť ducha umocňujú i citáty. ktoré nájdeme v kronike:

"Len vtedy, keď pracujeme s láskou, nachádzame sa tu blaženými. A čo je práca s láskou? Je to ako súkno predané do vlastného srdca."

"Hoc by som spieval ako anjel a nemiloval ľudí a pracoval by som ako mravec a neosožil ľuďom, lepšie urobíš, keď posadíš sa ku dverám chrámovým a budeš brať almužnu."

Mnohí z vás určite o tomto veľkom národovcovi vedia. No nezaškodí si zopakovať pár základných faktov.

Anton Bernolák sa narodil 3.októbra 1762 v Slanici na Orave. Pochádzal zo známej zemianskej rodiny. Nižšie triedy ľudovej školy navštevoval v Slanici, vyššie v Námestove. Pokračoval na gymnáziu v Ružomberku. V bratislavskom seminári študoval dva roky poetiku a rétoriku, ďalšie dva školské roky filozofiu v Trnave.

V rokoch 1784-1787 študoval teológiu vo Viedni a v generálnom seminári v Bratislave. Po vysvätení za kňaza (17.8.1787) nastupuje ako kaplán na fare v Čeklísi. Najvýznamnejšie dielo A.Bernoláka vzniká v posledných rokoch pôsobenia v Bratislave a v Čeklísi. Je to obdobie, keď mladá slovenská inteligencia hľadá identitu vlastného národa. Do dejín vstupuje ako kodifikátor spisovnej slovenčiny v roku 1787. V tom istom roku založila slovenská mládež Slovenskú učenú spoločnosť. V lete 1791 odchádza z Čeklísa do Trnavy, kde sa stal tajomníkom arcibiskupskej kancelárie. Mal najväčšiu zásluhu na tom, že v roku 1792 vzniká Slovenské učené tovarišstvo. Po celom Slovensku vznikali jeho odbočky. Počet členov sa odhadoval asi na 500 osôb. Boli to ľudia rôznych profesií - kňazi, učitelia, lekári, úradníci. remeselníci i kupci.

V roku 1797 nastupuje ako dekan v Nových Zámkoch, kde veľmi mladý 15.1.1813 zomiera. Vo svojom činorodom živote vytvoril súvislé jazykovedné dielo, v ktorom vychádzal zo zásady, že slovenská spisovná reč musí mať základ v jazyku a výslovnosti ľudu, za základ ktorého si vybral západoslovenské nárečie a zaviedol fonetický pravopis - píš, ako počuješ. I keď úsilie A.Bernoláka nemalo trvalý úspech, pretože jeho slovenčina sa nestala celonárodným spisovným jazykom, písal ním Ján Hollý a Juraj Fándly. Bernolákov jazyk neoslovil hlavne evanjelických vzdelancov, ktorí naďalej zotrvávali na biblickej češtine. Jeho slovenčina v polovici 19.storočia zanikla. Bolo to spôsobené hospodárskymi, politickými i kultúrnymi zmenami.

Po odchode Antona Bernoláka z Čeklísa sa o osudoch dediny veľa nevie. Sú to "biele miesta", o ktorých mlčí obecná kronika i slovenskí historici. A práve preto je táto časť viac - menej chronologickým prehľadom. Od 18.storočia bola v obci stanica dostavníkovej pošty medzi Bratislavou a Blatným.V roku 1828 mal Čeklís 268 domov a 1803 obyvateľov. Panstvo tu malo rozsiahly majer s chovom oviec. Grófsky rod Esterházyovcov patril medzi najbohatšie. V roku 1910 mala obec už 2103 obyvateľov. Obecná kronika spomína až obdobie 1. svetovej vojny. V pekné slnečné nedeľné ráno 26.júla 1914 prišiel do obce zástupca okresného úradu a priniesol mobilizačnú vyhlášku. Podľa nej mali do armády nastúpiť všetci muži do 37 rokov.Začala sa 1. svetová vojna. Kronikár spomína : "Smutné časy, mobilizácia vyprázdnila Čeklís. Čo lepší chlapi sú, všetci musia byť vojakmi. Všade plač a náreky, ale nedá sa pomôcť - rozkaz je rozkaz. Vojna je neúprosná, vojna potrebuje obete. Veľa vojenských vlakov prejde cez Čeklís a vojaci spievajú. Spievajú smutné i veselé..."

Vojna celou hrôzou doľahla i na Čeklís. Z krátkodobej sa stala vojna dlhodobá.Ďalšia vyhláška prikazovala domobranecké prehliadky, pri ktorých už i nevojaci od 18 do 42 rokov dopĺňali rakúsko -uhorskú armádu. Berný úrad prispieval rodinám vojakov.

V rokoch 1916 - 1917 boli pre vojenské účely zobraté 2 zvony z kostola a 1 z kaplnky Sv. Anny. Bieda i smútok panovali všade, bez peňazí a potravín sa ťažko žije.

V rokoch 1916 zriadili v Čeklísi poľnú nemocnicu. Boli to baraky vystavané na obecných pozemkoch v blízkosti hradskej od Ivanky po Veľký Biel. Po skončení vojny ich úrady dali rozobrať a materiál rozpredali občanom.

28.októbra 1918 ešte v obci nik nevedel, že 1.svetová vojna sa skončila. Až na druhý deň. V ďalších dňoch a mesiacoch sa vracali domov vojaci. 43 občanov Čeklísa sa domov nevrátilo - pamätník týmto obetiam bol postavený pri kostole.